PROFIL ŠKOLY
 

Počet žiakov:                                           123
Počet tried :                                                9
Počet pedagogických zamestnancov:        13
Počet nepedagogických zamestnancov:      3

Sme menšia škola „rodinného typu“ v mestskej časti  s optimálnym počtom žiakov  v triedach s možnosťou dobrého individuálneho prístupu k žiakom a v prípade potreby s flexibilným kontaktom, úzkou spoluprácou s rodičmi.Škola leží v útulnom prostredí obklopenom zeleňou s možnosťou pravidelného, priameho kontaktu s prírodou širšieho okolia školy.

Ponúkame:
 

Prvá správa o škole je z roku 1803 uvedená v dražovskej školskej kronike i vo farskej kronike. Školská kronika uvádza, že budova školy bola postavená v r.1803, kedy bola zriadená fara, na podnet kronickej vizitácie v roku 1798.Zápis v roku 1828 uvádza, že školu navštevovali deti vo veku od 6-12rokov. Školopovinných bolo 85, z toho 40 chlapcov a 45 dievčat. Zaužívanou rečou bola slovenčina, o čom svedčí aj kanonická vizitácia z roku 1828, v ktorej sa uvádza výzva:,, Žiadam, ponevač obec táto kedysi maďarskej reči bola, aby zákonom krajinským zodpovedne a už aj v prospech dorastajúcej mládeže, v krajskej reči sa vyučovalo.“

Podľa zápisu v školskej kronike bol počet školopovinných detí taký veľký, že v roku 1899-1900 bola škola rozšírená na dvojtriedku. Jeden z učiteľov, Vojtech Ruisl( 1907)rozvíjal v obci aj ľudovýchovu. Každú nedeľu viedol prednášky, v zimných mesiacoch aj v sobotu o hospodárstve, vinárstve, vinohradníctve, ovocinárstve, včelárstve a iné. Vďaka jeho obetavému pôsobeniu sa viaceré začali zaoberať včelárstvom.

V dôsledku Apponyiovských zákonov v roku 1907-1908 sa stala maďarčina vyučovacím jazykom. Škola v Dražovciach bola síce slovenská, no v slovenčine sa vyučovalo len náboženstvo.

Po vypuknutí 1.svetovej vojny v roku 1914 sa výrazne zhoršila situácia v slovenskom školstve. Výsledky v školách boli veľmi zlé, lebo vojnu sprevádzala v našej vlasti bieda. Vyučovalo sa stále menej a menej aj dochádzka bola slabšia.

Po vytvorení československej republiky minister školstva vydal nariadenie, podľa ktorého sa vyučovacím jazykom stala slovenčina.

V roku 1922 bola povinná 6 ročná školská dochádzka upravená zákonom č.226/1922 na osemročnú, platila až do roku 1929.

Dňa 1.2.1925 zaznamenala škola ďalší významný krok, bola rozšírená na 3.triedu. Bola to už rímsko-katolícka ľudová škola.

Dňa 8.1.1931 bolo založené v Dražovciach združenie rodičov. Učiteľ Hubina (1933) nacvičoval divadelné hry.

Aurélia Bachňaková(1936)z New Yorku  aktívne rozširovala kurz šitia a varenia

V roku 1939 sa začala výstavba novej školskej budovy.

Najvýznamnejšia osobnosť pôsobiaca v Dražovciach bol Jozef Ščasný. Bol predstaviteľom najmladšej generácie bernolákovského hnutia.V rokoch 1847-1850 pôsobil ako farár v Dražovciach. Bol členom výboru  Matice slovenskej. Výdatne podporoval aj vydavateľskú aktivitu Spolku sv. Vojtecha; od jeho vzniku v roku 1870  mu daroval väčšinu svojej bohatej knižnice, ale najväčší obdiv si získal ako mecén venovaním 10 000 zlatých na slovenský preklad Biblie. Básne Hviezdoslava a Vajanského sú práve poctou za tento čin.
Žes Šťastný - čítam v duchu z Tvojej tváre:
šediny Tvoje svätý venčí kráž.
Môž´! Zhubci šliapli svetla na oltáre,
Ty odpúšťaš a nové zakladáš.
Veď berú nám i biedne šlabikáre,
a sprevracali i ten "Otčenáš,"
hej, hrôza! No Ty predbehols´ jich v stihu:
ňouž svetlo trvá, ľudu podals´knihu!

P. O. Hviezdoslav /Úryvok z básne MECENÁŠOVI JOZEFOVI ŠČASNÉMU/

V roku 1943 umiestnili jeho pamätnú tabuľu z čierneho mramoru na budovu fary v Dražovciach.

Rodákom z Dražoviec bol aj ilustrátor Ján Zelenák, na jeho počesť bola odhalená pamätná tabuľa na budove školy.